Počuli ste už o najvyhľadávanejšej slow food reštaurácii v Albánsku?

Trend Slow food je dnes už vo svete bežný, toto medzinárodné hnutie založil Talian Petrini. Cieľom slow food je nový pohľad na kultúru stravovania, výber miestnych produktov, kvalitných surovín a podpora farmárov a lokálnych producentov.  Je opakom fastfoodu a snaží sa o zachovanie tradičných zvykov stravovania a gastronómie.

Zdroj : Mrizi i Zanave Agroturizm (Facebook)

Ak ste už navštívili Albánsko, určite ste si všimli značný vplyv gréckej, tureckej a talianskej kuchyne.

Medzi typické pokrmy patria pečené jahňacie, plnená paprika, baklažán, byrek plnený balkánskym syrom, špenátom, pokrmy zo strukovín.. jednoducho vynikajúca stredomorská kuchyňa, charakteristická domácimi čerstvými plnohodnotnými surovinami!

Zdroj : Mrizi i Zanave Agroturizm (Facebook)

Má určite tie najlepšie predpoklady pre rozvoj slow food gastronómie.

Za priekopníkov tohto hnutia v Albánsku sa považujú bratia Altin a Anton Prenga. Po rokoch strávených v Taliansku sa bratia rozhodli vrátiť do rodného Albánska a priniesť do albánskej gastronómie niečo nové a inovatívne.

V maličkej dedinke Fishte, ktorá je od Tirany vzdialená okolo 70 km,  založili v roku 2010 prvú slow food reštauráciu v Albánsku – Mrizi i Zanave. Mimochodom, práve v tejto dedinke sa narodil jeden z najznámejších albánsych básnikov, Gjerj Fishta.

Zdroj : Mrizi i Zanave Agroturizm (Facebook)

Mrizi i Zanave sa čoskoro stala jednou z najznámejších a najvyhľadávanejších slow food reštauráci nielen v Albánsku ale aj na celom Balkáne. Od svojho založenia v roku 2010 sa reštaurácia stala číslo jedna v celom Albánsku, vyhľadávaná turistami, známymi osobnosťami, častým návštevníkom je tu aj premiér či starosta Tirany.

Suroviny, ktoré používajú, sa pestujú v rozmedzí do 20 km od reštaurácie.

Každá návšteva tejto reštaurácie je neopakovateľným zážitkom. Súlad tej správnej atmosféry, chutí a prostredia.

Určite odporúčame vyskúšať čerstvý džús z granátových jabĺk, cestoviny alla boronica , domáce syry, vynikajúce jahňacie mäsko, čerstvú zeleninku, úžasné vínka a jedinečné dezerty so sezónnym ovocím.  Mňam! 🙂

Zdroj : Moje Albánsko

Zdroj : Moje Albánsko

Zdroj : Moje Albánsko

Zdroj : Moje Albánsko

Zdroj : Moje Albánsko

Zdroj : Mrizi i Zanave Agroturizm (Facebook)

Zdroj : Mrizi i Zanave Agroturizm (Facebook)

Street art ovládol Tiranu

Ak ste už navštívili hlavné mesto Albánska, tak uznáte, že nepatrí k vizuálne a architektonicky najkrajším mestám v Európe. Šedé komunistické budovy (a ich farebné prevedenia) sa už stali poznávacím znakom Tirany.

 

Napriek tomu, väčšina návštevníkov mestu nepoprie jeho neopakovateľnú atmosféru a pravého balkánskeho „ducha“, pre ktorý sa ju oplatí navštíviť a poriadne preskúmať.

 

Ba čo viac, v médiách sa v poslednej dobe objavuje čoraz viac názorov, že Tirana sa postupne stáva srdcom a „hlavným mestom Balkánu“. Práve pre svoju atmosféru, zaujímavé podujatia a nové iniciatívy, ktoré mestu dávajú neopakovateľný šmrnc.

 

Jednou z takýchto iniciatív bol aj festival MurAL fest. Tirana v lete hostila skupinu 13 medzinárodne uznávaných umelcov, pochádzajúcich z Albánska, Srbska, Francúzska a Uruguaja atď. Títo umelci sa rozhodli dať šedivým budovám trošku šmrncu a originality a vytvorili úžasné nástenné maľby.

 

Tie dnes zdobia 13 budov a často v sebe nesú aj hlbší odkaz a myšlienku. Nájdete ich všade po meste, v okolí Blloku ale aj menej známych uličkách Tirany.  Treba hľadať.

 

Pomôže vám aj aplikácia, ktorú nedávno spustili pre pátračov nástenných malieb.

Pri potulkách hlavným mestom som ich už zopár našla, avšak ešte nie všetky..

Asi sa radšej nechám prekvapiť a „brknú mi do nosa“ samé…

Čo poviete, páčia sa vám?

Frank Lucingolo: Sono le imperfezioni a rendere l’arte sublime, Zdroj : Ndermarrja e Dekorit – Bashkia Tirane

Davide DPA: Encounter, Zdroj : Ndermarrja e Dekorit – Bashkia Tirane @davide_dpa@167bstreet

Awer: Organized Confusion, Zdroj : Ndermarrja e Dekorit – Bashkia Tirane @albanakozeli @167bstreet

Zdroj : Ndermarrja e Dekorit – Bashkia Tirane,

Bifido: Girls just wanna have fun, Zdroj : Ndermarrja e Dekorit – Bashkia Tirane @bifidoart

Theic Licuado: Mother, Zdroj : Ndermarrja e Dekorit – Bashkia Tirane

Už ste navštívili bývalý komunistický bunker v Tirane?

Vedeli ste, že medzi rokmi 1950 a 1988 bolo v Albánsku postavených približne 60 000 betónových bunkrov?
​ (niektoré odhady hovoria aj o 700 000, niektoré dokonca o 1,5 miliónoch)
Každý Albánec mal mať podľa albánskeho komunistického vodcu Envera Hodžu svoj vlastný ako ochranu pred prípadným útokom.
Paranoja, ktorá viedla k „bunkerizácii“ krajiny

Ak sa vydáte naprieč Albánskom, je veľmi bežné zazrieť tieto bunkre popri ceste, na pláži či ako súčasť miest a obcí, v podstate ich uvidíte na každom rohu. Niektoré dostali nový “make-over” a premenili sa na menšie umelecké diela.
Nájdete na nich aj rôzne odkazy vrátane portrétov tunajších popových či športových idolov.
Vláda sa ich snaží postupne odstraňovať, ale je to nákladná záležitosť.

Namiesto toho sa hlavné mesto Tirana rozhodlo sprístupniť v roku 2014 prvý tajný bunker, ktorý dal koncom 70. rokov postaviť Enver Hodža v obave z možného amerického alebo sovietskeho jadrového útoku.
Dnes slúži bunker ako turistická zaujímavosť a výstavný priestor pre umenie s názvom Bunkart 1.

Zatiaľčo Bunkart 1 poukazuje na históriu albánskej komunistickej armády a na každodenný život Albáncov počas režimu, Bunkart 2 zobrazuje históriu albánskeho ministerstva vnútra od roku 1912 do roku 1991 a odhaľuje tajomstvo tajnej polície, tzv. „Sigurimi“, čo bola tajná a krutá zbraň na perzekúcia počas režimu. Sigurimi sa špecializovala na odpočúvanie namierené proti cudzincom a občanom, ktorí boli podozriví z nepriateľských aktivít proti štátu. Mikrofóny sa nachádzali v hoteloch ale aj v domoch susedov, takže si nikto nikdy nebol ničím 100% istý.
Krutá zbraň na perzekúciu počas režimuTáto časť bola venovaná ministrovi vnútra a pozostávala z predsiene, kancelárie, spálne a kúpeľne. Aj keď bol bunker dokončený v roku 1986, táto časť nebola nikdy využívaná nijakým ministrom vnútra v úrade.Trestné činy, ktoré boli klasifikované ako „zločiny proti štátu“ boli vykonané prostredníctvom tajnej polície „Sigurimi“ a  takmer vždy spojené s preventívnym zatknutím podozrivých.
​V takýchto prípadoch boli “ fakty “ zhromaždené neskôr a často boli nepravdivé, podvodné alebo získané mučením. Zločiny proti štatu riešila Sigurimi.

Inštitút štúdií zločinov a dôsledkov komunizmu (The Institute of Studies of the Crimes and the Consequences of Communism ISCCC) v Albánsku po vypočutí príbehov tých, ktorí prežili, zostavil zoznam 35 rôznych typov mučenia, ktorý používali Sigurimi.

Keď sa pohybujete v úzkych uličkách oboch bunkrov, miestami vám naskakujú zimomriavky.
​Hlavne v miestnostiach, kde boli mučení a zadržiavaní “odporcovia režimu”.

Nižšie zopár fotiek, ktoré vám priblížia atmosféru týchto nevšedných objektov.

Photo credit : Moje Albánsko

Víkend v albánskych horách!

Po dvoch rokoch v Albánsku sa mi v júni konečne podarilo dostať sa do vysnívaných „albánskych Álp“, konkrétne do národného parku Theth a rovnomennej dedinky!

Ako iste viete, Albánsko má prenádherné pláže a hlavne v poslednej dobe láka čoraz viac a viac turistov!

Avšak to nie je všetko! Albánsko je až z dvoch tretín hornaté a príroda je vskutku N-E-S-K-U-T-O-Č-N-Á!

Najvyšším horským masívom Albánska je pohorie Korab a druhým najvyšším pohorím sú Prokletije, ležiace na severe Albánska pri hraniciach s Čiernou Horou a Kosovom. V pohorí Prokletije sa nachádza aj Národný park Theth a izolovaná horská dedinka Theth!

​Nielenže sú albánske hory nádherné, sú skoro nedotknuté. Sever Albánska je vyhľadávaný po dobrodružstve túžiacimi turistami, často cyklistami a motocyklistickými nadšencami. Na našom výlete som vskutku zazrela veľa českých a poľských značiek!

Theth je úžasné miesto na turistiku a relax! Miestni sprievodcovia vám radi poradia a taktiež vás prevedú Národným parkom!

Tu je náš itinerár cesty a zopár fotiek pre inšpiráciu! :

Vybrali sme sa z Tirany a našou cieľovou stanicou bola dedinka Theth.

Východiskom do albánskych Álp je severoalbánske mesto Shkodrë. Na ceste sme mali prestávku v Shiroke. Určite sa zastavte v reštaurácii a dajte si chutnú rybku! Napríklad aj takúto v škridli! 😉

Prvých asi 30 km do mestečka Kopliku sme išli po asfaltovej ceste a trvala asi 20 minút. Pokračujeme a cestou míňame dedinku Boge.

Ešte zastávka na fotky a pred nami sa cesta mení na kamenitú, štrkovú cestu. Tu končí každá sranda 🙂

Cesta do Theth veru nie je pre každého. Pripravte sa hlavne na posledných 14 km pred cieľovou stanicou Theth. Pamätajte však, že týchto 14 km vás budú trvať približne 3 hodiny. Pripravte sa teda na 3 hodinové natriasanie (dĺžka cesty fakt závisí od šikovnosti šoféra, vašich zastávok a počet áut, ktoré stretnete v protismere), v ktorom duchu sa nesie celá cesta.
​Odporúčam si vopred zajednať nejaké 4×4, osobným autom by som túto cestu neodporúčala absolvovať. Tiež upozorňujem, že táto cesta si vyžaduje šikovnosť šoféra keďže je dosť náročná. Ak nemáte vlastné auto, je k dispozícii aj miestna lokálna doprava vanom.

Na konci tejto strastiplnej cesty vás čaká zaručená odmena! Národný park Theth a dedinka v údolí je neopakovateľná!

My sme boli ubytovaní v jednom z miestnych guesthousov a v cene sme mali aj stravu. Bio čerstvé produkty priamo od miestnych!mňam!

Na návšteve dedinky Theth určite nevynechajte tzv. Kullu. Nedá mi nespomenúť dva dôležité pojmy.

Kanun : súbor tradičných albánskych zákonov, pôvodne šírený len ústne, ktorý upravoval spôsob života v severných oblastiach Albánska. Niektoré časti Kanunu sú dosť kontroverzné, hlavne tie, ktoré sa týkajú postavenia žien alebo pravidiel krvnej pomsty. Bývalý komunistický vodca Albánska Enver Hoxha zastavil prax Kanun, ale po páde komunizmu sa niektoré komunity na severe Albánska snažili znovu obnoviť túto tradíciu.

Kulla (zamknutá veža) : Ak bola v starých časoch spáchaná vražda v týchto oblastiach, zišli sa starejší ako najrešpektovanejšia skupina v oblasti, v zamknutej veži Kulla. Tu spoločne analyzovali, kto spáchal vraždu a aké boli okolnosti. Starejší plnili úlohu súdu, aby zamedzili ďaľšiemu vyvražďovaniu medzi rodinami.
Po rozhodnutí súdu starejších nasledovalo viacero scenárov, ktoré sa líšíli podľa oblasti. Po objasnení problému rodina, ktorej člen bol zavraždený, prichádza do veže a rodina vraha pre ňu položí dieťa zviazané v kolíske. Následne obráti kolísku a požiada rodinu o rozhodnutie : nechať dieťa udusiť sa a zomrieť a tým je kauza ukončená alebo zachráni živoť dieťata a týmto aktom odpustiť rodine. V iných prípadoch ide mužský člen vinnej rodiny za druhou so zviazanými rukami a ponúka svoj život.

 

Romantický photo shooting…v Albánsku!

Albánska riviéra je p-r-e-n-á-d-h-e-r-n-á! Väčšina domácich dovolenkuje v auguste a preto je jún a začiatok júla ideálny mesiac na preskúmanie juhu Albánska! Pláže nie sú vôbec plné a júnové počasie nám praje, už asi mesiac tu teploty presahujú 30ky! 🙂

Perfektné miesto na photoshooting snúbeneckých, svadobných či iných fotiek!
​Kľudne sa inšpirujte našimi engagement pics 😉

Prajeme vám krásne leto! 
Jane a Irdi

10 vecí o Albánsku, ktoré vás 100 percentne prekvapia

1. Albánsko je nový letný hit Balkánu!
​Albánska riviéra sa stáva posledné roky obľúbeným letným hitom Slovákov. Niet divu! Stačí vygoogliť Ksamil, Dhermi alebo Saranda a zostanete v nemom úžase.

2. Bunkre?
Medzi rokmi 1950 a 1988 bolo v Albánsku postavených približne 60 000 betónových bunkrov, pochádzajúce z Hodžovho komunistického obdobia. Boli postavené proti prípadnému útoku. Vláda sa ich snaží postupne odstraňovať, ale je to nákladná záležitosť. Preto aj dnes môžete na ceste po Albánsku kde-tu objaviť nejaký ten bunkrík.

​3. “Krajina orlov”
V albánčine sa Albánsko nazýva ‘Shqiperia’ a znamená ‘Krajina orlov’. Albánci sú veľkí patrioti a ich vlajku nájdete doslova všade a v akejkoľvek podobe.

4. Kávičkári? Albánsko je pre vás to pravé orechové.
Podľa neoficiálnych zdrojov je európsky premier jedna kaviareň na približne 800 ľudí. Avšak nie v Albánsku! Tu pripadá jedna kaviareň na 80 ľudí, čiže je z čoho vyberať! Kávičkovanie je v Albánsku veľmi obľúbenou aktivitou, predovšetkým na dohadovanie businessu!

5. Raj pre milovníkov turistiky.
Albánsko okrem krásnych pláží ponúka aj úžasné hory, cca 2/3 Albánska sú hornaté. Raj pre všetkých milovníkov turistiky, trekkingu, paraglidingu, horolezectva! Odporúčam vygoogliť Valbona, Tomorr, Dardha a Voskopoja.

6. No McDonald? No problem!
Albánsko je jednou z mála krajín v Európe, kde ešte stále nenájdete globálnu fastfoodovú sieť McDonald. Avšak, pripomína Vám niečo lokálny reťazec Kolonat?

7. Malá krajina? Ani nie..
V Albánsku žije približne 3 miliónov ľudí. Avšak, viete, koľko Albáncov žije mimo svojej domovskej krajiny? Približne 7 až 10 miliónov.

8. Mercedes vládne cestám.
Na potulkách po krajine a predovšetkým v hlavnom meste Tirana zahliadnete doslova každý model Mercedes Benz vyrobený od roku 1970! Dôvodom je stále dosť zlá kvalita ciest. Taktiež, v Albánsku prakticky neexistovali žiadne osobné automobily a len od pádu komunizmu krajina zažila car-boom!

9. 2 miesta v Albánsku sú zapísané v UNESCO World Heritage List
Berat a Gjirokastra sú skvelým tipom pre jednodenný výlet, nájdete ich v centrálnej a južnej časti Albánska. Architektúra je vsutku výnimočná a typická pre obdobie Osmanskej ríše.

10. Dúhové hlavné mesto
Hlavné mesto Tirana je vskutku pútavé. Bývalý starosta Edi Rama, umelec a politik, dal zanedbaným socialistickým budovám nový nádych a šedé fasády panelových domov pretrasformoval do vskutku pútavých dúhových budov.

Letecky, autom či loďou : Do Albánska sa dostanete viacerými spôsobmi

Ste mladý pár, ktorý chce preskúmať celý svet? Skúsení cestovatelia, ktorí radi objavujú menej známe krajiny v Európe? Skupina kamarátov, ktorí sa chcú vydať na dobrodružnú cestu či rodinka s deťmi? Pre každého z vás je tu možnosť,  ako sa dostať do Albánska tým najpohodlnejším spôsobom.

Keďže Albánsko je o kúsoček ďalej ako Chorvátsko alebo Slovinsko, možno porozmýšľate dva krát, či sa vydať na ďalekú cestu za albánskymi plážami či dokonca horami…Avšak, na rozdiel od Chorvátska či Slovinska tu nenájdete tak veľa preplnených pláží a krajina skrýva vskutku veľa neobjavených prírodných pokladov, na ktoré dlho nezabudnete.
To skutočné Albánsko však začína až za tuctovými hotelovými komplexami..Povinnou zastávkou by mala byť dynamická Tirana, panenské a doslovne nedotknuté zátoky / pláže albánskej riviéry vzdialené len 20 minút od 1500m vysokých hôr, antinukleárne bunkre z čias komunizmu, bývalé komunistické vojenské základne (ostrov Sazan) či nádych histórie z čias Osmanskej ríše prostredníctvom miest a hradov (Berat a Gjirokastra).
Nižšie nájdete viacero spôsobov ako toto leto cestovať do Albánska plus naše rady, ktoré využijete pri cestovaní :
1. Charterový let
Počas letnej sezóny sú z Bratislavy, Popradu či Košíc k dispozícii aj charterové lety. Sú zväčša organizované veľkými turistickými spoločnosťami pre pobytové zájazdy, hlavne do oblasti Durres. Je to možnosť ako sa dostať do Albánska, avšak veľmi ju neodporúčame, pretože ceny sú ďaleko vyššie a to skutočné nedotknuté Albánsko sa nachádza hlavne mimo Durresu.
2. Letecky z Budapešti do Tirany (Wizz Air)
Už viac ako rok máme k dispozícii priame lety 2-3 krát týždenne medzi Budapešťou (H) a Tiranou (AL). Tieto lety sú naozaj super, pretože sú značne lacné. Letisko Tirana je vzdialené len 13 km od hlavného mesta Tirany. Do centra sa dostanete taxíkom (15 -20 eur) alebo verejnou dopravou za približne 2 eurá. Týmto spôsobom môžete navštíviť Tiranu a okolie hlavného mesta predtým, než vyrazíte na južné pláže alebo na sever do albánskych Álp.. Ak chcete vidieť čo najviac a využiť pobyt na maximálne spoznávanie Albánska, odporúčame prenajať si auto, či už na letisku alebo v meste. Ak vás šoférovanie po Albánsku veľmi neláka, je tu stále možnosť využiť verejnú dopravu, aj keď treba byť flexibilní ohľadom časového harmonogramu autobusov (Orientačné rozvrhy nájdete na: https://gjirafa.com/Autobus).
PS: Existujú priame lety z Budapešti (HU) do Prištiny (KO) a Podgorice (MN). Majú tendenciu byť dokonca lacnejšie ako v Tirane a teda ide o ďaľšiu super alternatívu ako sa dostať do Albánska.
Medzitým albánska vláda už pracuje na vybudovaní ďalšieho letiska v meste Vlora, aby sa turisti dostali na juh ešte rýchlejšie a jednoduchšie. Podľa plánov by letisko malo byť vybudované za približne 2 roky, ale môže to trvať aj trochu dlhšie.
3. Letecky z Bratislavy na Korfu (Ryan Air) – a odtiaľ ľoďou do albánskeho mesta Sarandy/Himare
Napriek tomu, že ceny nie sú až také lákavé ako v porovnaní s leteckou spoločnosťou Wizz Air do Tirany (Priština a Podgorica ešte lacnejšie), pri lete na Korfu máte možnosť navštíviť a preskúmať aj tento krásny ostrov. Odtiaľ sa jednoducho dostane trajektom do albánskeho prímorského mesta Sarande (prípadne Himare), cesta trvá približne 45 minút a trajekty sú k dispozícií niekoľko krát denne. Lístky si môžete kúpiť aj online (cena sa líši podľa sezóny) a rovnako si pozrieť aj aktuálny harmonogram. Zadajte do Googlu Ferry Corfu Saranda a bookujte 🙂
4. Autom do Albánska
Tak toto je náš najobľúbenejší spôsob cestovania do Albánska, vďaka ktorému vždy navštívime nové zaujímavé turistické miesto na Balkáne. Existujú rôzne trasy a veríme, že si aj vy niektorú z nich vyberiete :a) Najdlhšia a najpozoruhodnejšia trasa prechádza cez : Slovensko – Rakúsko / Maďarsko – Chorvátsko – Čierna Hora – Albánsko.

b) Druhá najdlhšia ale oveľa ľahšia trasa prechádza cez Slovensko – Maďarsko – Srbsko – Macedónsko – Albánsko.

c) Najrýchlejšia a najľahšia cesta do Albánska: Slovensko – Maďarsko – Srbsko – Kosovo – Albánsko.
Táto trasa je o 6 hodín rýchlejšia ako prvá a o 3-4 hodiny rýchlejšia v porovnaní s druhou. Počas skoro celej trasy idete po diaľnici s výnimkou časti od Nish (Srbsko) po hranicu Merdar, ktorá má približne 90 km. Túto trasu nenájdete na Google mapách kvôli problémom medzi Srbskom a Kosovom, ale je bezpečná a má tendenciu byť rušná aj kvôli turistom a kamiónom, ktoré prechádzajú medzi krajinami. Najlepšou alternatívou je použiť trasu c na cestu do Albánska, a trasu a alebo b na cestu späť, prípadne opačne. Je dôležité mať na pamäti, že ak sa chcete vrátiť späť tou istou trasu, môžete to urobiť len do jedného mesiaca. My sme trasu c absolvovali aj na ceste tam aj späť a zazdieľame s vami našu skúsenosť :  ak máte teda v úmysle vrátiť sa späť rovnakým spôsobom, majte na pamäti, že keď ste prišli pôvodne do Albánska z Kosova a vraciate sa opäť z Albánska do Kosova, je lepšie pri prvom vstupe ukázať občiansky preukaz a nedať si opečiatkovať pas, pretože pečiatka od kosovskej polície môže spôsobiť problémy pri vstupe cez srbské hranice. My sme to vždy takto riešili a polícia v Albánsku / Kosove nám nikdy nerobila problémy a nedala pečiatku. Samozrejme toto je naša skúsenosť, ale nemôžeme garantovať tento spôsob ako štandard. Stále platí, že môžete touto trasou vstúpiť aj na pas a vrátiť sa trasou a alebo b 🙂
Máte aj vy skúsenosť s cestovaním do Albánska inou trasou? prípadne ste absolvovali cestu na motorke ? Dajte nám vedieť 🙂