Vedeli ste, že medzi rokmi 1950 a 1988 bolo v Albánsku postavených približne 60 000 betónových bunkrov?
​ (niektoré odhady hovoria aj o 700 000, niektoré dokonca o 1,5 miliónoch)
Každý Albánec mal mať podľa albánskeho komunistického vodcu Envera Hodžu svoj vlastný ako ochranu pred prípadným útokom.
Paranoja, ktorá viedla k „bunkerizácii“ krajiny

Ak sa vydáte naprieč Albánskom, je veľmi bežné zazrieť tieto bunkre popri ceste, na pláži či ako súčasť miest a obcí, v podstate ich uvidíte na každom rohu. Niektoré dostali nový “make-over” a premenili sa na menšie umelecké diela.
Nájdete na nich aj rôzne odkazy vrátane portrétov tunajších popových či športových idolov.
Vláda sa ich snaží postupne odstraňovať, ale je to nákladná záležitosť.

Namiesto toho sa hlavné mesto Tirana rozhodlo sprístupniť v roku 2014 prvý tajný bunker, ktorý dal koncom 70. rokov postaviť Enver Hodža v obave z možného amerického alebo sovietskeho jadrového útoku.
Dnes slúži bunker ako turistická zaujímavosť a výstavný priestor pre umenie s názvom Bunkart 1.

Zatiaľčo Bunkart 1 poukazuje na históriu albánskej komunistickej armády a na každodenný život Albáncov počas režimu, Bunkart 2 zobrazuje históriu albánskeho ministerstva vnútra od roku 1912 do roku 1991 a odhaľuje tajomstvo tajnej polície, tzv. „Sigurimi“, čo bola tajná a krutá zbraň na perzekúcia počas režimu. Sigurimi sa špecializovala na odpočúvanie namierené proti cudzincom a občanom, ktorí boli podozriví z nepriateľských aktivít proti štátu. Mikrofóny sa nachádzali v hoteloch ale aj v domoch susedov, takže si nikto nikdy nebol ničím 100% istý.
Krutá zbraň na perzekúciu počas režimuTáto časť bola venovaná ministrovi vnútra a pozostávala z predsiene, kancelárie, spálne a kúpeľne. Aj keď bol bunker dokončený v roku 1986, táto časť nebola nikdy využívaná nijakým ministrom vnútra v úrade.Trestné činy, ktoré boli klasifikované ako „zločiny proti štátu“ boli vykonané prostredníctvom tajnej polície „Sigurimi“ a  takmer vždy spojené s preventívnym zatknutím podozrivých.
​V takýchto prípadoch boli “ fakty “ zhromaždené neskôr a často boli nepravdivé, podvodné alebo získané mučením. Zločiny proti štatu riešila Sigurimi.

Inštitút štúdií zločinov a dôsledkov komunizmu (The Institute of Studies of the Crimes and the Consequences of Communism ISCCC) v Albánsku po vypočutí príbehov tých, ktorí prežili, zostavil zoznam 35 rôznych typov mučenia, ktorý používali Sigurimi.

Keď sa pohybujete v úzkych uličkách oboch bunkrov, miestami vám naskakujú zimomriavky.
​Hlavne v miestnostiach, kde boli mučení a zadržiavaní “odporcovia režimu”.

Nižšie zopár fotiek, ktoré vám priblížia atmosféru týchto nevšedných objektov.

Photo credit : Moje Albánsko

About the Author

Pridaj komentár